"Ján Vasilko predstavuje najnovší maliarsky cyklus, ktorý vznikol v duchu manifestu dvojčlennej skupiny Strany železných, ktorej je zakladajúcim členom (spolu s P. Králikom). Cez termín umelecká skupina, jej organizačnú formu a mediálny dosah vtipnou fabuláciou poukazuje na skupiny, ktoré majú v našej spoločnosti dominantný a určujúci vplyv: bohaté firmy, politické strany, „celebrity“ šoubiznisu, športu a ich fankluby a pod. V intenciách dadaistického vnímania umenia ironizuje úskalia umeleckej produkcie, marketingu, reklamy, pričom kritizuje chápanie umelca ako Boha prenesene ako SuperStar. Vasilko pracuje vo sfére figurálnej maľby a cez splývavý rukopis a schematizovaný priestor využíva obrazové fondy komiksu, pop artovej estetiky, ktorými paroduje reklamný dizajn. Farebnosť malieb je väčšinou redukovaná na divácky neatraktívne odtiene hnedej a šedej farby, ktoré sprostredkúvajú autorskú ikonografiu (báger, kombajn, stroje, značky FC klubov a pod.). V jeho témach sa mieša vtipné a posmešné s dôstojným a vážnym (Portréty mŕtvych hokejových klubov, Návrh lietajúceho kombajnu), historické umenie so súčasným: v interpretácii Delacroixovej maľby Smrť Sardanapala s Corbusierovou vilou Savoy, alebo v schéme renesančného priestoru s ukrižovaným kombajnom (Posledná rekapitulácia). Vo Vasilkovom mladom maliarskom diele sa spája úprimný idealizmus, romantizmus a melanchólia s racionálnym konceptom tvorby."
(Gabriela Garlatyová)
