Oskár Čepan

Lucia Nimcová (1977, Humenné) študovala fotografiu na Sliezskej univerzite v Opave a Rijks akademie van Beeldende Kunsten v Amsterdame. Je fotografkou a konceptuálnou umelkyňou so záujmom o komplikovaný, niekedy absurdný svet sociálnych a kultúrnych vzťahov v krajinách východnej Európy. Jej výstupmi sú knihy, tlače, videá, inštalácie, performancie. Skúma napätie medzi oficiálnou/verejnou a súkromnou sférou života a spôsoby, akými sa tieto dve oblasti navzájom prelínajú, alebo si protirečia. Veľkú pozornosť venovala pohnutým dejinám rusínskej menšiny, z ktorej sama pochádza. Zaoberala sa aj problematikou ženskej skúsenosti v postsocialistických krajinách a rozdielom medzi túžbami a realitou života žien v tomto prostredí. Okrem vytvárania vlastných fotografií pracuje aj s archívmi; či už ide o oficiálne, alebo amatérske snímky fotografov z rodného Humenného osemdesiatych rokov, ako aj rôzne rodinné fotoalbumy účastníkov jej výskumných projektov. Je autorkou fotografickej knihy venovanej mestským zvieratám, v ktorej sa zamýšľa nad tým, ako vnímame iné živočíšne druhy a prečo sa cítime byť im nadradení (Animal Imago, 2013). V rokoch 2014 až 2015 cestovala spoločne so Sholtom Dobiem po Ukrajine, kde umelci budovali archív fotografií, videí a zvukových nahrávok, z ktorých vytvorili operu na pomedzí etnografického dokumentu a hudobného divadla (Khroniky/Experimental Folk Opera). Lucia Nimcová je nomádka, ktorá pôsobí viac v zahraničí (aktuálne v Addis Abeba), než na Slovensku. Cenu Oskára Čepana získala v roku 2007, vystavovala v galérii Medium spolu s finalistami Erikom Binderom, Patrikom Illom a Filipom Jurkovičom.