Cena

Oskára

Čepana

O nás Partneri SK/EN Prihlásiť

2022

2021

2020

2019

2018

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

2009

2008

2007

2006

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

Víťaz

Julia Gryboś & Barbora Zentková

Cena Oskára Čepana

Daniela Krajčová

Juraj Gábor

Lucia Luptáková

Archív

1. 3. 2021

Cena za spoločensky angažované umenie/Peter Kalmus

→ videoreport

17. 11. 2017

Čepan víkend 2016

→ videoreport

18. 11. 2016

PechaKucha Night/Čepan Edition

→ videoreport

11. 11. 2016

Umenie sa nedá rozdeliť na východné a západné

→ text/dennikn.sk

→ Fotoreportáž

Nadácia – Centrum súčasného umenia pozýva na 21. ročník Ceny Oskára Čepana, ocenenia mladých slovenských vizuálnych umelcov a umelkýň. Do súťaže sa prihlásilo 54 umelcov a umelkýň. Víťaz Ceny Oskára Čepana 2016 získa dvojmesačný rezidenčný pobyt v Residency Unlimited v New Yorku a finančnú odmenu v hodnote 2600 EUR a možnosť vlastnej výstavy.

• Výstava finalistov: 8. 11. – 4. 12. 2016, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica; • Vernisáž: 8. 11. 2016 o 18:00, Pretórium – Stredoslovenská galéria, Nám. Š. Moyzesa 25, Banská Bystrica

• Vyhlásenie laureáta / laureátky v rámci slávnostného ceremoniálu: 19. 11. 2016 o 19:00 h., Múzeum SNP, Kapitulská, Banská Bystrica

Vystavujúci finalisti: Lucia Luptáková, Juraj Gábor, Julia Gryboś a Barbora Zentková, Daniela Krajčová

Počas ceremoniálu bola tiež udelená špeciálna cena za spoločensky angažované umenie Petrovi Kalmusovi. Cenu sa Nadácia – Centrum súčasného umenia rozhodla udeliť v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti ako ocenenie umenia, ktoré do verejnej diskusie prináša dôležité spoločenské a politické témy. Na ocenenie nebola možná verejná nominácia, o laureátovi rozhodla porota v zložení Ilona Németh, Lenka Kukurová, Lucia Gregorová Stach, Natália Tomeková (NOS-OSF) a Christian Potiron (NCSU). Na umeleckej práci Petra Kalmusa vyzdvihla najmä dlhodobé angažovanie sa vo veciach verejných a konfrontovanie slovenskej spoločnosti s odvrátenými stránkami našej histórie. Laureát získal finančnú odmenu 500 eur a možnosť realizovať výstavu v Open Gallery.

Tím COČ 2016 – Organizátor: Nadácia – Centrum súčasného umenia; Riaditeľ NCSU: Christian Potiron; Programová koordinátorka: Zuzana Pacáková; PR: Michaela Kučová; Produkcia: Michaela Gáboríková; Vizuálna identita: Roman Juhás Video: Onomatopoje

Partneri a podpora projektu: Trust for Mutual Understanding, Residency Unlimited, Fond na podporu umenia, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica, Slovenská národná galéria, works.io

Vyhlásenie poroty

Do sútaže sa v roku 2016 prihlásilo 54 umelcov a umelkýň pracujúcich naprieč širokým spektrom médií a konceptuálnych a kritických prístupov. Skutočnosť, že svoje portfóliá prihlásili umelci etablovaní v domácom a medzinárodnom prostredí, ako aj značný počet umelcov, ktorí stoja na počiatku svojej kariéry a ktorí sa do súťaže prihlásili poprvýkrát, svedčí o dôležitosti a pretrvávajúcej aktuálnosti Ceny Oskára Čepana. Úroveň kvality prihlásených prác bola výnimočne vysoká a proces výberu finalistov nebol jednoduchý.

Vo svojich multidisciplinárnych architektonických a performatívnych inštaláciach, ktoré často reagujú na konkrétne miesto, Juraj Gábor skúma rôzne spôsoby rámovania zmyslového vnímania. Dočasné pódium postavené z dreva funguje ako subtílny vizuálny otvor vystrihnutý do okolitej horskej scenérie a prináša reflexiu vzťahu politiky identity a tradície krajinomaľby.

Kolaboratívna prax Julie Gryboś a Barbory Zentkovej využíva spektrum interpretačných dimenzií medzi voľným gestom, kresbou a noisovou hudbou. Improvizáciu a nájdené objekty používajú na vytváranie osviežujúcich, formálne komplexných situácii, ktoré nie sú bez irónie.

Spoločensky angažovaná tvorba Daniely Krajčovej zahŕňa intímne spovede očitých svedkov historických tráum, ako aj rozhovory s utečencami a žiadateľmi o azyl v súčasnosti. Tie kombinuje s bohatým vizuálnym komentárom prostredníctvom animácie. Jej procesné a participatívne diela vznikajú v spolupráci s utečencami ako akt solidarity s ľudmi, ktorí sú marginálnizovaní alebo utlačovaní v súčasnej spoločnosti. Jej tvorba pôsobí proti procesu zabúdania tráum 20. storočia a zdôrazňuje nutnosť zaoberania sa týmto dedičstvom a koreňmi aktuálneho návratu podobných postojov.

Odvážne intervencie Lucie Luptákovej menia vnímanie konkrétnych miest prostredníctvom nehmatateľných prvkov, ako napríklad viacnásobné odrazy medzi zrkadlami, ľudia prechádzajúci skrz kocku vytvorenú z hmly na hudobnom festivale, alebo papierové pódium zničené dažďom behom okamžiku. Jej aktuálna tvorba vychádza z “potreby pochopiť ako moja minulosť — dospievanie v (post) komunistickom prostredí — nachádza vyjadrenie v mojej práci…pri výbere formálneho jazyka alebo v materiálových preferenciách.”

Porota

Maxime Rossi (FR), Lily Hall (UK), Francesca Gavin (UK/DE), Barnabás Bencsik (HU), Milena Bartlová (CZ), Dušan Barok (SK/NL), Peter Tajkov (SK).

Kurátorský text

Julia Gryboś a Barbora Zentková vo svojej práci využívajú celý rad tvorivých prístupov ako voľné gesto, kresba a hudba. Na vytvorenie sviežich, formálne komplexných situácií používajú improvizácu a nájdené objekty.

Ich práca Úder pěstí o zeď, který zní po celý den slúži ako ozvena nedávno zbúranej textilnej továrne Vlnena v Brne, kde donedávna sídlil komplex 60 ateliérov, vrátane toho Juliinho a Barborinho. V čase získania nominácie na túto cenu bola budova nečakane predaná developerom a umelci boli nútení sa vysťahovať. Toto dalo autorkám motív venovať sa téme, ktorá nie je exkluzívnou záležitosťou Brna, ale celej Strednej Európy.

V diele Úděr pěstí o zeď, co zní celý den je podlaha výstavnej miestnosti vyskladaná z kusov linolea a slúži ako podklad pre výslednú audiovizuálnu kompozíciu. Pri kráčaní po farebných plochách sa návštevník pohybuje vo zvukovom poli. Vyblednutá podlaha so stopami po bývalej priemyselnej činnosti korešponduje so zvukovým sprievodom. Šesťkanálová zvuková kompozícia rezonuje v priestore, každá zvuková vlna prináša divákovi iný pocit.

Vysoko respozívne ku svojmu kontextu, Julia Grybos a Barbora Zentková odmietajú zaujať vyhranený postoj k akémukoľvek médiu. Ich práca je skôr výsledkom komplexnej, kolaboratívnej a afektívnej reakcie na ich prostredie. Takto vytvárajú koláž pocitových vnemov. V tomto diele je teda účasť publika kľúčovým elementom.

Tešíme sa na pokračovanie spolupráce tejto dvojice: vývoj ich práce, nové kolaborácie a vplyvy, ktoré prinesie ich rezidencia v New Yorku, a nemenej na ich budúcu samostatnú výstavu ďalší rok v Banskej Bystrici.