Cena

Oskára

Čepana

O nás Partneri SK/EN Prihlásiť

2022

2021

2020

2019

2018

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

2009

2008

2007

2006

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

Víťaz

András Cséfalvay

Cena Oskára Čepana

Jarmila Džuppová

Tomáš Džadoň

Viktor Frešo

Archív

18. 11. 2009

Výstava lauretáta Andrása Cséfalvay

→ Pozvánka

25. 6. 2009

Lauretátom je András Cséfalvay

→ text/ sme.sk

25. 6. 2009

Vernisáž výstavy / slavnostný ceremoniál

→ FOTOREPORT

11. 6. 2009

O Cene Oskára Čepana 2009

→ Tlačová správa

→ Fotoreportáž

Nadácia – Centrum súčasného umenia pozýva na 14. ročník prestížneho ocenenia mladých slovenských vizuálnych umelcov a umelkýň, Cena Oskára Čepana 2009. Tento rok sa Cena po prvý raz vyhlási v hoteli Radisson SAS Carlton. Podujatie bude pokračovať na nádvorí Vysokej školy výtvarných umení a v Galérii MEDIUM, slávnostným otvorením výstavy finalistov. Cenu za rok 2009 odovzdá riaditeľ Tlačového a kultúrneho oddelenia Amerického veľvyslanectva na Slovensku, pán Edward Kemp. Projekt Cena Oskára Čepana podporuje Stredoeurópska nadácia (CEF), ktorá je štvrtým rokom generálnym partnerom projektu. Projekt sa koná pod záštitou Ministerstva kultúry SR a Mareka Maďariča.

• Výstava finalistov: 25. 6. – 2. 8. 2009 / Galéria Medium / Hviezdoslavovo námestie 175, Bratislava • Vernisáž: 19:30 h. / 25. 6. – 2. 8. 2009 / Galéria Medium / Nádvorie VŠVU

• Vyhlásenie výsledkov: 18:00 h. / 25. 6. 2009 / Hotel Radisson SAS Carlton / Hviezdoslavovo námestie 3, Bratislava

Finalisti Ceny Oskára Čepana 2009: András Cséfalvay, Tomáš Džadoň, Jarmila Džuppová, Viktor Frešo

Realizačný tím: Koordinátorka projektu: Mgr. Lucia Gavulová

Vyhlásenie poroty

Sandra Kusá – predsedníčka odbornej komisie: Komisia Ceny Oskára Čepana 2009 vyberala finalistov ceny zo štyroch desiatok prihlásených a po osemhodinovej diskusii sa konsenzuálne zhodla na výsledku. Medzinárodná porota v zložení Anna Daučíková (SK), Mira Keratová (SK), Sharon Kivland (GB, F), Sandra Kusá (SK, CZ) a Marek Pokorný (CZ), pričom dvaja členovia sa prvého zasadnutia nemohli zúčastniť – Vít Havránek (CZ) a Ilona Németh (SK), sa rozhodla vybrať do finále umelcov, ktorých práca vzbudzuje diskusiu, otázky a ponúka pohľad odlišný od trendu. Členovia poroty stavili na „neistotu“ umenia, ktoré môže strhnúť, ale aj znechutiť, prekvapiť aj sklamať, v neposlednom rade potešiť i vydesiť. Porota sa rozhodla vybrať takú finálovú štvoricu, ktorej prezentácia by mala byť výzvou pre umelcov v nej zastúpených, ale aj pre scénu súčasného umenia. Finalistami Ceny Oskára Čepana 2009 sú András Cséfalvay (1986, Bratislava), Tomáš Džadoň (1981, Poprad), Jarmila Džuppová (1984, Michalovce), Viktor Frešo (1974, Bratislava).

Sharon Kivland – členka komisie: The selection was not based on mediums, and indeed, this is evident from the four diverse practices of the artists. The term ‘practice’ perhaps best defines a paramount criterion for the selection, for each artist demonstrates a praxis, in the sense of a coded activity that transforms or modifies social bonds. In each individual practice there is a world, a world of actions or thoughts particular to each artist, which appears as itself, and to itself, and one that is both intra- and inter-subjective.

Porota

Anna Daučíková (SK) umelkyňa a vedúca Ateliéru videa a multimediálnej tvorby, VŠVU; Vít Havránek (CZ) kurátor, kritik, projektový manažér tranzit.cz; Mira Keratová (SK) nezávislá kurátorka a kritička; Sharon Kivland (GB, FR) umelkyňa a spisovateľka pôsobiaca v Anglicku a vo Francúzsku; Sandra Kusá (SK, CZ) šéfkurátorka oddelenia moderného a súčasného umenia Moravské galerie v Brne; Ilona Németh (SK) umelkyňa a vedúca ateliéru „IN“, VŠVU; Marek Pokorný (CZ) kurátor, kritik a riaditeľ Moravské galerie v Brně;

Kurátorský text

András Cséfalvay (1986, Bratislava) – Mladého študenta VŠVU porota vybrala navzdory jeho nízkemu ´profesnému´ veku, no určite nie ako „divokú kartu“. Ocenila jeho absolútne konzekventný až renesančný prístup k práci, ktorý prezentuje predovšetkým operný cyklus Pád hrdinov (Fall of the Heroes). Autor vníma operu a k nej analogicky aj videoumenie ako gesamtkunstwerk, v ktorom všetky funkcie zastáva sám (píše hudbu, spieva, hrá, režíruje etc.). Napriek vážnej forme v sebe výsledné videá spájajú iróniu, inteligentný humor, neokázalý intelektualizmus, všetko dosiahnuté plným nasadením, ktoré je v našom súčasnom umení pomerne zriedkavé. Práve tento absolútne tvorivý prístup porotu oslovil a rozhodla sa ho výstavne preveriť.

Tomáš Džadoň (1981, Poprad) – U absolventa pražskej akadémie ocenila komisia predovšetkým jeho schopnosť vytvárať umenie pre viac zmyslov. Tvorí objekty, inštalácie a situácie apelujúce na kolektívnu pamäť, spoločné spomienky a minulosť. Zdanlivo lavírujú na úrovni podlízavého sentimentu, no dlhodobý koncentrovaný program, inteligentná práca s priestorom a in situ prevedenie ich z masy podobných diel – „fórikov“ – vyčleňuje. Autor sa zaoberá témou ´slovenskej skutočnosti´ (folklórnej, spoločenskej, politickej), s ktorou narába napriek častej nostalgickej forme vecne, snaží sa s ňou vyrovnať a nájsť jej nové miesto v súčasných reáliách. Zároveň sa snaží zbaviť ju nánosov traumy, ktoré sú s ňou spájané.

Jarmila Džuppová (1984, Michalovce) – Maliarku z východného Slovenska, ktorá sa odtiaľ nechce odsťahovať a chce „vystavovať doma a nie kade-tade“, vybrala porota po dlhšej diskusii preto, lebo sa vymyká dominantnému prúdu súčasnej maľby. Jej maľby, napriek rozmerom, pripomínajú skôr kresby a to formálne aj v prístupe, sú skôr záznamom, než budovaným ´dielom´. Zároveň sme ocenili dôslednú fixáciu na vlastný svet (zemepisnú, mentálnu aj vizuálnu), ktorá neskĺzava do polohy pózy, naopak, až tvrdohlavo „trvá na svojom“. V kolekcií malieb, ktoré balansujú na hranici banality až gýču, a terapeutického denníka, nás však zaujalo aj niečo veľmi cieľavedomé, no súčasne až pohansky tvrdé a tiché.

Viktor Frešo (1974, Bratislava) – Výtvarníka, ktorého dielo negatívne odsúdili všetci členovia poroty, sme do finále vybrali napriek všetkým pejoratívne hodnoteným charakteristikám jeho tvorby, ktorých sme si vedomí, a ktoré sme podrobne rozdiskutovali – floskúl, prázdnych gest, nepôvodnosti, snahy o úspech cez škandál. Práve tento dlhý a zápalistý rozhovor rozhodol, že je zrejme na mieste overiť, či je autor iba lokálny symptóm a agresívna póza, alebo dokáže zastať a obhájiť aj inú pozíciu. Posledný z finálovej štvorice je teda skôr komisiou „vyzvaný“ než „vybraný“.