Oskár Čepan

András Cséfalvay (1986) je víťazom slovenskej Ceny Oskára Čepana 2009. Odborná komisia pri jeho výbere ako laureáta ocenila konzekventný až renesančný prístup k tvorbe, ako aj spôsoby prezentácie, ktoré v sebe napriek „serióznosti“ volenej výslednej formy spájajú iróniu, inteligentný humor a neokázalý intelektualizmus. Autor tvorí prevažne videá, ale aj maľby, kresby, inštalácie, textové diela a fotografie. V centre jeho autorskej reflexie je zväčša umelec samotný, ako autor umeleckého diela, a zároveň jedinec, plný pochybností. Umelec je v Cséfalvayových videoprojekciách často projektovaný do role hrdinu, ktorého angažuje napríklad v opere, jednom z typických príkladov gesamtkunstwerk-u. Forma komplexného diela je totiž to, čo Cséfalvayovi konvenuje najviac. Zaoberá sa otázkami zmyslu umelcovho úsilia, zmyslu umelcovej prezentácie, pričom sa nezriedka konfrontuje s pocitmi skepsy či frustrácie, ktoré sa dopĺňajú typickou cséfalvayovskou iróniou, s ktorou glosuje fenomén umenia, ako i seba samého. Autorská irónia v sebe v druhom pláne neraz ukrýva kritiku a kladie otázky, ktoré autor zatiaľ necháva v polohe „rečníckych“ a hľadanie ich odpovedí v prípade záujmu prenecháva divákovi. Okrem toho, že sám zastáva vo videách role rôznych hrdinov, ktoré sa striedajú, je tiež organizátorom a motivátorom v pozadí, narcistickým hrdinom, nahrádzajúcim seba samého v role komponistu, autora hry, herca (hrajúceho umelca). Cséfalvay ako autor zastáva vo svojich projektoch všetky funkcie sám: píše hudbu, spieva, hrá, režíruje. Na výstave v Špálovej galérii predstaví András Cséfalvay dve kratšie videá – Conversation With Liv Ullmann a Conversation With Death, ako súčasť cyklu Telenarcism a jednu dlhšiu projekciu, ktorá vznikla pri príležitosti výstavy v Špálovej galérii, s názvom Hebrides. Prvé dve video práce pozostávajú z dialógu a monológu, odkazujúcich k filmom Ingmara Bergmana. Skladajú sa z filmových citácií diel menovaného režiséra a vlastných inscenovaných vstupov autora. Dielo Hebrides predstavuje klasickú polohu Cséfalvaya v novej štylizácii prírodného dokumentaristu. Jedná sa o príbeh frustrácie, pôvodne inšpirovaný symfonickou básňou „The Hebrides“ Felixa Mendelssohna. Autor v roli bádateľa hľadá a zároveň konštruuje krásno – angažuje sa s poslaním hľadania a vytvorenia krásneho videa. Štylizovaný do role archetypálneho obrazu komentátorov prírodovedných filmov sa Cséfalvay opäť ocitá v pozícii autora – hrdinu – bádateľa, opäť podliehajúceho priam postmodernej skepse, frustrácii a pocitom márnosti. András Cséfalvay (1986) sa narodil v Bratislave. Od roku 2005 je študentom Vysokej školy výtvarných umení. Svoje diela dosiaľ prezentoval na niekoľkých filmových festivaloch (Early Melons, Cinematik) a na skupinových výstavách, v roku 2008 na samostatnej výstave v Galérii HIT. Žije a tvorí v Bratislave. (Lucia Gavulová)