Cena

Oskára

Čepana

O nás Partneri SK/EN Prihlásiť

2022

2021

2020

2019

2018

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

2009

2008

2007

2006

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

Víťaz

Ján Zelinka

Radek Brousil

Cena Oskára Čepana

František Demeter

Viktor Fuček

Archív

24. 10. 2015

Čepan víkend

22. 10. 2015

Vyhlásenie víťaza

15. 10. 2015

Vernisáž výstavy

10. 9. 2015

Workshop s finalistom

→ COČ špeciál / artalk.cz

Nadácia – Centrum súčasného umenia pozýva na 20. ročník Ceny Oskára Čepana, ocenenia mladých slovenských vizuálnych umelcov a umelkýň. Odborná komisia v zložení Milena Bartlová (CZ), Monika Mitášová (SK), Joanna Rajkowska (PL), Adam Budak (PL/CZ), Peter Tajkov (SK) a Dušan Barok (SK/NO) vybrala z viac než 50 prihlásených umelcov štyroch finalistov. Komisia spolu s prizvanou kurátorkou Tinou Kukielski (USA) rozhodne aj o víťazovi jubilejného 20. ročníka.

• Výstava: 15. 10. – 8. 11. 2015, DIG gallery, Strojárenská 3, Košice; • Otvorenie výstavy: 24. 10. 2015, DIG gallery, komentovaná prehliadka s autormi a hosťujúcim kurátorom Barnabásom Bencsikom (HU);

• Slávnostný ceremoniál a vyhlásenie laureáta / laureátky Ceny Oskára Čepana 2015: 24. 10. 2015, Kino Úsmev, Kasárenské námestie, v Košice

Finalisti: Ján Zelinka, František Demeter, Viktor Fuček, Radek Brousil

Hosťujúci kurátor – Barnabás Bencsik (HU)

Víťaz Ceny Oskára Čepana 2015 získa rezidenčný pobyt v New Yorku, finančnú odmenu v hodnote 2600 € a po návrate z rezidenčného pobytu možnosť realizovať samostatnú výstavu. Vďaka spolupráci s projektom K.A.I.R. – Košice Artist in Residence je tohtoročnou novinkou aj možnosť absolvovať dvojmesačný rezidenčný pobyt v Tokiu. Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom a vzťahuje sa na výstupy v ľubovoľnej oblasti súčasného výtvarného umenia.

Realizačný tím: Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia. Riaditeľka NCSU – Bohdana Hromádková; Koordinátori – Tomáš Džadoň a Barbora Šedivá; PR manažérka – Ľubica Drangová; Dramaturgička sprievodných programov – Magdaléna Kuchtová; Grafický dizajn – Boris Meluš; Videoprofily autorov – Barbora Berezňáková

Partneri a podpora projektu: The Foundation for a Civil Society, Trust for Mutual Understanding, Ministerstvo kultúry SR, International Visegrad Fund, Galéria Alfa / Kasárne Kulturpark, K.A.I.R. – Košice Artist in Residence, J&T Banka, Slovenská národná galéria, www.works.io

Vyhlásenie poroty

Na komisu veľmi zapôsobili novovytvorené práce všetkých štyroch umelcov: Radka Brousila, Františka Demetera, Viktora Fučeka a Jána Zelinku, prezentované na finálovej výstave, ktorá mala prvýkrát v histórii ceny kurátora. Ďakujeme Barnabásovi Bencsikovi za jeho vynikajúcu prácu s umelcami na inštaláciách. Je pre nás cťou vyhlásiť, že 20. ročník Ceny Oskára Čepana nemá jedného víťaza. Po dlhom zvažovaní a inšpiratívnej diskusii bol vybraný nie jeden, ale dvaja laureáti – Radek Brousil a Ján Zelinka. Porota sa rozhodla udeliť cenu týmto dvom umelcom jednomyseľne a po dlhých hodinách vášnivej debaty, aby tak zdôraznila rozmanitosť postupov a prístupov medzi finalistami. Porotu zaujalo napätie, ktoré vyvoláva kontrast medzi prácami Jána Zelinku a Radka Brousila, na pomedzí intuitívneho a konceptuálneho, súkromného a spoločného, konkrétneho a univerzálneho. Ján Zelinka pracuje s napohľad tradičným, no inovatívnym prístupom k soche, uchopujúc telá v premene, či už ľudské alebo zvieracie. Jeho vnímavosť sa zameriava na hmotu, organickú alebo anorganickú, nech už je to olovo, betón, telo alebo srsť, rozrušujúc hierarchie materiálov. Vo svojej práci reprezentuje telá členov svojej najbližšej rodiny, vrátane seba samého, odliatím betónu do hlinených foriem. Prostredníctvom tohto procesu sú organické formy transformované na posthumánne, pričom je zachovaná ich fyzikálnosť a taktilita. Hybridita, ktorú nám Zelinka prezentuje je zároveň veľkolepá a tajomná. Práca Radka Brousila nám prezentuje sofistikovaný prístup k riešeniu problémov spojených s dnešnými technologickými systémami. Redefinuje fotografiu, smerujúc ju k rozšírenej verzii média ako prostriedku pre vytváranie obrazov, ako aj sociálnej kritiky. Spôsoby, ako majstrovsky spája záujem o sociálne otázky s manipulatívnymi aspektami média sú nápadne presvedčivé. Jeho inštalácia s názvom „The Ultimate Norm“ je postavená na dôkladnom výskume a spochybňuje naše predpoklady o konštrukcii pravdy v obraze, čím vyvoláva otázky o vnímaní a taktike viditeľnosti a neviditeľnosti.

Porota

Dušan Barok (SK/NO) sa venuje teórii, umeniu a softvéru. Je zakladajúcim členom iniciatívy pre kolaboratívny výskum umenia, médií a humanitných vied Monoskop, absolventom Piet Zwart Inštitútu v Rotterdame, a členom zoskupenia La Société Anonyme. Pôsobí v nórskom Bergene a v Bratislave.

Milena Bartlová (CZ) je historička a teoretička umenia, profesorka na UMPRUM a FHS UK. Venuje se dejinám umenia stredoveku, metodológii a historiografii dejín umenia, muzeoloógii, vizuálnym študiám a tiež kritike súčasného umenia. Píše aj kulturno-politickú publicistiku. Jej posledná kniha „Skutečná přítomnost: středověký obraz mezi ikonou a virtuální realitou (2012)“ získala Cenu F. X. Šaldy.

Adam Budak (PL/CZ) je šefkurátor Národnej galérie v Prahe. Kurátorsky sa podieľal na veľkom množstve medzinárodných výstav, medzi ktoré patria napr. samostatné výstavy Johna Baldessari, Tatiany Trouvé, Cerith Wyn Evans, alebo Moniky Sosnowskej. Bol kurátorom súčasného umenia v Hirshhorn múzeu vo Washingtone a Kunsthaus v Grazi.

Monika Mitášová (SK) je kritička a teoretička architektúry. Zaoberá sa dejinami teórií a súčasnými teóriami architektúry. Pôsobila v Centre pre teoretické štúdie UK a AV ČR v Prahe, prednášala na Škole architektúry AVU v Prahe a na FA TU v Liberci. V roku 2012 vydala knihu Oxymorón a pleonasmus. Texty kritické a projektivní teorie architektury a v roku 2014 spolu s Jiřím Ševčíkom Česká a slovenská architektura 1971 – 2011, Texty, rozhovory, dokumenty. Aktuálne pôsobi ako docentka na FF Trnavskej univerzity v Trnave.

Joanna Rajkowska (PL) je poľská umelkyňa, významná predstaviteľka tzv. komunitného umenia (community-based art), autorka objektov, filmov, inštalácií, efémérnych akcií a projektov do verejného priestoru. Medzi jej emblematické práce patrí napr. 15 m vysoká palma vo Varšave “Pozdrowienia z Alej Jerozolimskich 2002- doteraz” alebo “Oxygenerator, 2007″ – jazierka na varšavskom Grzybowského námestí.

Peter Tajkov (SK) je výtvarný teoretik. V nultých rokoch pôsobil ako kurátor výstav súčasného umenia v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach, kde pripravil množstvo monografických i tematických projektov a katalógov. Od roku 2001 pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V oblasti súčasného umenia sa významne podieľal na formovaní, mapovaní a propagovaní súčasnej východoslovenskej scény. Zároveň sa aktívne venuje archeologickému výskumu, zvlášť stredovekej sakrálnej architektúre.

Tina Kukielski (USA) je nezávislá kurátorka. V roku 2013 sa ako spolukurátorka s Daniel Baumann a Dan Byers podieľala pri príprave mezinárodnej výstavy súčasného umenia Carnegie International 2013. Kurátorka Hillman Photography Initiative v Carnegie Museum of Art v Pittsburghu. Kurátorka retrospektívnej výstavy Cory Arcangel: Masters (2012/13) zameranej na prieskum umelcových diel od roku 2002. Počas svojho pôsobenia v Whitney Museum of American Art (NY) v rokoch 2002–2010 pracovala na sérii projektov s širokým spektrom slávnych súčasných umelcov. Súbežne kurátorovala niekoľko výstav o fotografii - A Few Frames: Photography and the Contact Sheet (2009), Resistance Is… (2007) a The New City: Sub/urbia in Recent Photography (2005). Publikovala texty v katalógoch výstav *William Eggleston: Democratic Camera, Photography and Video, 1958–2008* (2008), Taryn Simon: An American Index of the Hidden and Unfamiliar (2008) a Gordon Matta-Clark: You Are the Measure (2007) a publikačne prispieva tiež do časopisov Mousse a The Exhibitionist.