Cena

Oskára

Čepana

O nás Partneri SK/EN Prihlásiť

2024

2022

2021

2020

2019

2018

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

2009

2008

2007

2006

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

Víťaz

Anton Čierny

→ Portfólio

Cena Oskára Čepana

Dorota Sadovská

Dušan Zahoranský

Peter Ondrušek

Anton Čierny

CV

*1963 Bojnice

VZDELANIE: 1980 – 1984 Stredná umelecko-priemyselná škola v Bratislave 1985 – 1991 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (1989 – 1991, Ateliér slobodnej kreativity Juraja Bartusza)

SAMOSTATNÉ VÝSTAVY: 1995 Cesta, Štátna galéria Banská Bystrica (kurátorka Alena Vrbanová) 1995 Anton Čierny – Inštalácia, Považská galéria umenia v Žiline (kurátor Milan Mazúr) 1997 Svitanie, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Synagóga – Centrum súčasného umenia (kurátorka Jana Geržová) 2001 Second Hand / Gene Art, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach (kurátor Richard Gregor) 2002 Dom (utajené miesto), Galéria mesta Bratislavy – Pálffyho palác (kurátor Richard Gregor) 2006 One Day I decided to make a Trip – Zahrajže mi Európa (Song for Europe), Považská galéria umenia v Žiline (kurátorka Mira Putišová) 2008 Jan Štursa – DELTA, Šalounova vila, Praha, ČR 2010 Návody na vytváranie potrebných vecí a dojmov (s P. Fichtou Čiernou), Galéria SPACE, Bratislava (kurátorka Katarína Slaninová) 2011 Manuály v kostce (s P. Fichtou Čiernou), Galéria Kostka, MeetFactory, Praha, CZ

OCENENIA: 1992 Absolventská cena Martina Benku 1997 Mladý slovenský výtvarník roka (terajšia Cena Oskára Čepana) 2004 Nominácia na cenu Orange award (výstava Giant – European Conversation Pieces), Haag, NL

Stanovisko

.

Kurátorský text

Anton Čierny (1963, Bojnice) absolvoval v roku 1991 štúdium v Ateliéri slobodnej kreativity Juraja Bartusza Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Okrem vlastnej umeleckej tvorby je rovnocennou súčasťou jeho profesijného života aj kontinuálna pedagogická činnosť. Vrokoch 2007–2017 pôsobil ako vedúci Katedry intermédií VŠVU, dodnes tu vedie Ateliér priestorových komunikácií +. V neposlednom rade je aj výrazným organizátorom a kurátorom. Čierny sa ako príslušník generácie nastupujúcej na scénu krátko po Nežnej revolúcii, v súlade s duchom doby, veľmi skoro vymanil z limitov tradične chápaného média sochy. Sochu, resp. umenie ako také, vníma ako kontextuálny jav fungujúci zakaždým v zložitých súvislostiach daného priestoru a času. Postupne sa ťažisko jeho tvorby presunulo od objektovo-inštalačne poňatej sochy smerom k intermedialite, kde veľkú dôležitosť zohráva práca s performanciou a videom. V jeho ranej tvorbe dominovali univerzálne témy ako vzťah človeka a prírody, plynutie času, vývoj civilizácie, stvárňované prostredníctvom prevažne prírodných materiálov. Neskôr sa záujem Čierneho sústreďuje na konkrétne spoločensko-historické, ale aj osobné až intímne témy a problémy, v poslednom období napríklad na problematiku nacionalizmu, dejinných tráum, či ekológie, spracované v širokej škále výrazových prostriedkov od nájdeného objektu až po hrané video. Laureátom Ceny Oskára Čepana sa stal v roku 1997, keď ešte cena niesla názov Mladý slovenský výtvarník roka a na výstave v Galérii Medium sa vtedy prezentoval dielom Zariadenie na revíziu vitálnej energie (1995), spolu s ostatnými finalistami, ktorými boli Peter Ondrušek, Dorota Sadovská a Dušan Záhoranský.