Oskár Čepan

Tvorba Petry Feriancovej obsahuje osobitú, veľmi subtílnu a nostalgickú rovinu, artikulovanú konceptuálnou formou. Feriancová analytickým a súčasne veľmi feminýnnym spôsobom načrtáva princípy pamäte, kolektívneho zážitku, zabúdania, rozpomínania sa. Vo svojich konceptoch komponuje memorabílie, romantické spomienky, emocionálne záchvevy, archívy svojich známych, pamäť miest… Pod odkrytou vrstvou kultúrnej a historickej pamäte sa vybrané charaktery stretávajú v istej príbuznej kvalite zážitkov, vystavených vzájomnému pôsobeniu. Feriancová vytvára platformu pre imagináciu diváka, ktorého necháva imaginatívne projektovať seba do rekonštruovaných scén; ponecháva ho hľadať ich časom odviaty zmysel.