Oskár Čepan

Vyjadrenie poroty: Tvorba Natálie Šimonovej vychádza zo zdanlivo jednoduchého výberu materiálu: hrdze, a práve prostredníctvom tejto voľby autorka ďalej rozvíja diela pozoruhodnej hĺbky a konceptuálnej súdržnosti. Hrdza v dielach Natálie Šimonovej odráža chátrajúcu infraštruktúru socialistického verejného priestoru, pomalé vymazávanie kolektívnej pamäti a tiché násilie voči veciam, ktoré sú ponechané napospas rozkladu. Jej výskumom poháňané pátranie sa s rovnakou pozornosťou venuje mikroskopickým stopám zanechaným na povrchu, ako aj širšej otázke, čo nám opustenie spoločného verejného priestoru hovorí o súčasnosti. Maľbu vníma ako expandované pole – procesuálne, priestorovo sa rozširujúce, neuzavreté.

Natália Šimonová (1995, Žiar nad Hronom) Absolvovala štúdium maľby na Akadémii umení v Banskej Bystrici v roku 2020 v Otvorenom ateliéri maľby u Rastislava Podobu, v roku 2025 absolvovala doktorandské štúdium u Jiřího Davida. Bola laureátkou súťaže Maľba roka – Nadácia VÚB 2020. V súťaži Strabag Artaward International 2021 sa dostala do finále a získala Cenu uznania. V roku 2024 bola finalistkou Ceny Nadácie Novum, v tom istom roku sa stala jednou z laureátok súťaže Púpava development. V roku 2025 získala Cenu Slovenskej rektorskej konferencie za umenie. Vo svojej tvorbe sa venuje kolektívnej a osobnej pamäti, kde tematicky zobrazuje motívy urbánnej architektúry a jej štruktúr, ako napríklad detské ihriská z čias socializmu. Jej tvorbu môžeme zaradiť do tzv. expandovanej maľby, ktorá je charakteristická presahom za hranice maliarskeho média formou priestorovej inštalácie, komunikáciou malieb s priestorom a aktívnym zapojením diváka. Používa kombinácie klasických a neklasických médií, (uhoľ, pastel, akryl, olej, frotáž, koláž, dekoláž) a najmä hrdzu, ktorá je pre jej tvorbu charakteristická. Žije a tvorí v Prašiciach pri Topoľčanoch.

Portrét: Martin Lacko