Cena

Oskára

Čepana

O nás Partneri SK/EN Prihlásiť

2021

2020

2019

2018

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

2009

2008

2007

2006

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

Víťaz

Ján Vasilko

→ Portfólio

Finalisti

Ingrid Višňovská

Radim Labuda

Radovan Čerevka

Archív

30. 6. 2005

Lauretátom je Ján Vasilko

→ Tlačová správa

21. 5. 2005

ROZHODNUTIE ODBORNEJ KOMISIE

→ Tlačová správa

21. 5. 2005

O CENE OSKÁRA ČEPANA 2005

→ Tlačová správa

21. 3. 2005

Otvorená výzva!

→ Tlačová správa

Ján Vasilko

janvasilko.euweb.cz

CV

1999 – 2005 Fakulta umení, TU, Košice, Ateliér súčasného obrazu, prof. R. Sikora

Stanovisko

Prezentoval sa sériou malieb, ktoré sú ako sám hovorí „melancholické a zároveň humorné či absurdné. „So smútkom, ktorý cítim z toho sveta sa vyrovnávam práve absurdným humorom. Zaujímajú ma ideály, utópie, hrdosť, romantizmus v tom pôvodnom a neskazenom zmysle slova a nakoniec i humor, ktorému len málokto rozumie. ... Najdôležitejšími vecami na mojich obrazoch sú námety. Ale i farba, ktorou sa začal zaobrať v období inšpirácie témou komercie v športe a s ňou súvisiacou reklamou.“ Spolu s P. Králikom založili Stranu železných – výtvarnú skupinu, ktorá sa zaoberá utopickou, absurdnou, melancholickou a romantickou činnosťou. Je to ochrana práv a slobod starých či nových strojov a poľnomechanizmov.“ Ikonografia malieb teda vychádza z jeho vlastných filozofických a umeleckých stratégií reflektovaných v mataforickej a symbolickej skladbe prvkov reality, ktoré si so záujmom vyberá a prisudzuje im vlastnú hodnotovú hierarchiu.

Kurátorský text

"Ján Vasilko predstavuje najnovší maliarsky cyklus, ktorý vznikol v duchu manifestu dvojčlennej skupiny Strany železných, ktorej je zakladajúcim členom (spolu s P. Králikom). Cez termín umelecká skupina, jej organizačnú formu a mediálny dosah vtipnou fabuláciou poukazuje na skupiny, ktoré majú v našej spoločnosti dominantný a určujúci vplyv: bohaté firmy, politické strany, „celebrity“ šoubiznisu, športu a ich fankluby a pod. V intenciách dadaistického vnímania umenia ironizuje úskalia umeleckej produkcie, marketingu, reklamy, pričom kritizuje chápanie umelca ako Boha prenesene ako SuperStar. Vasilko pracuje vo sfére figurálnej maľby a cez splývavý rukopis a schematizovaný priestor využíva obrazové fondy komiksu, pop artovej estetiky, ktorými paroduje reklamný dizajn. Farebnosť malieb je väčšinou redukovaná na divácky neatraktívne odtiene hnedej a šedej farby, ktoré sprostredkúvajú autorskú ikonografiu (báger, kombajn, stroje, značky FC klubov a pod.). V jeho témach sa mieša vtipné a posmešné s dôstojným a vážnym (Portréty mŕtvych hokejových klubov, Návrh lietajúceho kombajnu), historické umenie so súčasným: v interpretácii Delacroixovej maľby Smrť Sardanapala s Corbusierovou vilou Savoy, alebo v schéme renesančného priestoru s ukrižovaným kombajnom (Posledná rekapitulácia). Vo Vasilkovom mladom maliarskom diele sa spája úprimný idealizmus, romantizmus a melanchólia s racionálnym konceptom tvorby." (Gabriela Garlatyová)