Cena

Oskára

Čepana

O nás Partneri SK/EN Prihlásiť

2024

2022

2021

2020

2019

2018

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

2009

2008

2007

2006

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

Víťaz

Ján Vasilko

→ Portfólio

Cena Oskára Čepana

Ingrid Višňovská

Radim Labuda

Radovan Čerevka

Archív

30. 6. 2005

Lauretátom je Ján Vasilko

→ Tlačová správa

21. 5. 2005

ROZHODNUTIE ODBORNEJ KOMISIE

→ Tlačová správa

21. 5. 2005

O CENE OSKÁRA ČEPANA 2005

→ Tlačová správa

21. 3. 2005

Otvorená výzva!

→ Tlačová správa

Ján Vasilko

janvasilko.euweb.cz

CV

1999 – 2005 Fakulta umení, TU, Košice, Ateliér súčasného obrazu, prof. R. Sikora

Stanovisko

Prezentoval sa sériou malieb, ktoré sú ako sám hovorí „melancholické a zároveň humorné či absurdné. „So smútkom, ktorý cítim z toho sveta sa vyrovnávam práve absurdným humorom. Zaujímajú ma ideály, utópie, hrdosť, romantizmus v tom pôvodnom a neskazenom zmysle slova a nakoniec i humor, ktorému len málokto rozumie. ... Najdôležitejšími vecami na mojich obrazoch sú námety. Ale i farba, ktorou sa začal zaobrať v období inšpirácie témou komercie v športe a s ňou súvisiacou reklamou.“ Spolu s P. Králikom založili Stranu železných – výtvarnú skupinu, ktorá sa zaoberá utopickou, absurdnou, melancholickou a romantickou činnosťou. Je to ochrana práv a slobod starých či nových strojov a poľnomechanizmov.“ Ikonografia malieb teda vychádza z jeho vlastných filozofických a umeleckých stratégií reflektovaných v mataforickej a symbolickej skladbe prvkov reality, ktoré si so záujmom vyberá a prisudzuje im vlastnú hodnotovú hierarchiu.

Kurátorský text

"Ján Vasilko predstavuje najnovší maliarsky cyklus, ktorý vznikol v duchu manifestu dvojčlennej skupiny Strany železných, ktorej je zakladajúcim členom (spolu s P. Králikom). Cez termín umelecká skupina, jej organizačnú formu a mediálny dosah vtipnou fabuláciou poukazuje na skupiny, ktoré majú v našej spoločnosti dominantný a určujúci vplyv: bohaté firmy, politické strany, „celebrity“ šoubiznisu, športu a ich fankluby a pod. V intenciách dadaistického vnímania umenia ironizuje úskalia umeleckej produkcie, marketingu, reklamy, pričom kritizuje chápanie umelca ako Boha prenesene ako SuperStar. Vasilko pracuje vo sfére figurálnej maľby a cez splývavý rukopis a schematizovaný priestor využíva obrazové fondy komiksu, pop artovej estetiky, ktorými paroduje reklamný dizajn. Farebnosť malieb je väčšinou redukovaná na divácky neatraktívne odtiene hnedej a šedej farby, ktoré sprostredkúvajú autorskú ikonografiu (báger, kombajn, stroje, značky FC klubov a pod.). V jeho témach sa mieša vtipné a posmešné s dôstojným a vážnym (Portréty mŕtvych hokejových klubov, Návrh lietajúceho kombajnu), historické umenie so súčasným: v interpretácii Delacroixovej maľby Smrť Sardanapala s Corbusierovou vilou Savoy, alebo v schéme renesančného priestoru s ukrižovaným kombajnom (Posledná rekapitulácia). Vo Vasilkovom mladom maliarskom diele sa spája úprimný idealizmus, romantizmus a melanchólia s racionálnym konceptom tvorby." (Gabriela Garlatyová)