Oskár Čepan

„Vo svojej tvorbe sa zameriavam na to, ako infraštruktúry industriálnej éry pretrvávajú aj po strate svojej pôvodnej funkcie a ďalej formujú krajinu, telo aj sociálne vzťahy. Zaujíma ma najmä stav, v ktorom priemysel ešte celkom nezmizol, no už ani neplní svoju pôvodnú úlohu. Práve v tomto priestore medzi prevádzkou a zánikom sa ukazuje, že infraštruktúra nie je len technický systém, ale aj nositeľ pamäti, práce, záťaže a kolektívnej skúsenosti. Tento prístup vychádza z osobnej skúsenosti. Vyrastal som v regióne Hornej Nitry, kde ťažba a energetika dlhodobo určovali podobu krajiny aj každodenného života, a pracoval som v údržbe elektrárne Nováky počas jej záverečného obdobia. Táto skúsenosť mi umožnila vnímať priemysel nie ako obraz minulosti, ale ako živú štruktúru pozostávajúcu z rutiny, opráv, čakania, opotrebovania a postupného zániku. V mojich prácach preto nevystupuje industriálne dedičstvo ako nostalgický relikt, ale ako neuzavretý proces, v ktorom sa prelína technológia, sociálna realita a environmentálne dôsledky. Pracujem s materiálmi a objektmi pochádzajúcimi priamo z industriálnych lokalít, ako sú popol, oceľové rúry, zváračské závesy či pracovné a administratívne prvky spojené s údržbou. Nezaujímajú ma ako ready made v úzkom zmysle, ale ako materiály nesúce konkrétnu históriu práce, obehu a zániku. Ich presunom do galerijného priestoru sa mení ich funkcia, no nie úplne ich zaťaženie. V novom kontexte sa stávajú prostriedkom na premýšľanie o tom, čo po priemysle zostáva a aké nové významy môžu tieto zvyšky nadobudnúť. Dôležitou súčasťou mojej práce je zvuk, ktorý nechápem ako sprievodný prvok, ale ako spôsob, ako sprítomniť infraštruktúru na telesnej úrovni. V inštaláciách často vzniká priamo z materiálu cez kvapkanie, trenie, vibráciu alebo tlak, takže divák nevníma priemyselný priestor len vizuálne, ale aj cez rytmus, rezonanciu a oneskorenie. V dielach ako Have You Ever Seen Coal Burn?, Courtesy to Intervene alebo Work Chronicles sa tak usilujem sprítomniť nielen materiálne pozostatky priemyslu, ale aj neviditeľnú prácu údržby, napätie medzi funkciou a rozpadom, a ambivalentné dedičstvo prostredí, v ktorých sa mieša hrdosť, závislosť, únava aj strata.“

Andrej Kiripolsky (2000, Bystričany, Horná Nitra) je slovenský vizuálny umelec pôsobiaci v Kodani. Je absolventom Royal Danish Academy of Fine Arts v Kodani a Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. Jeho práca sa pohybuje medzi sochou, inštaláciou a audiovizuálnymi formátmi. Vychádza z Hornej Nitry, regiónu dlhodobo formovaného ťažbou uhlia, energetikou a ich spoločenskými dôsledkami. Vo svojej tvorbe sleduje, ako sa priemyselné dejiny zapisujú do prostredí, materiálov, každodenných situácií a kolektívnej pamäti. Medzi jeho posledné projekty patria Have You Ever Seen Coal Burn? v Kunsthal Charlottenborg v Kodani (2025), sólo výstava They may rest from their labor; for their deeds follow them! v Q Gallery v Kodani (2024) a Country roads, take me home v SVĚTOVA 1 v Prahe (2024). Je laureátom ocenenia 15 June Foundation’s Honorary Prize 2025 a rezidentom Art Hub Copenhagen.

Fotenie v kreatívnej réžii Evelyn Bencicovej pracuje s portrétnym zobrazením kurátorky a laureátstva z menej tradičných uhlov pohľadu, ktoré však umožňujú odhaliť viac zo zákulisia ich umeleckej praxe, ale aj sebavyjadrenia prostredníctvom špecifických gest a atribútov.