Oskár Čepan

„Môj autorský program dlhodobo koncipujem ako systematický výskum prvkov vo verejnom priestore, s fokusom na postsocialistické štruktúry na Slovensku, pričom vychádzam z analýzy vrstiev – materiálových, vizuálnych aj spoločenských. Pôvodným východiskom mojej práce bol výskum detských ihrísk z obdobia socializmu, ktoré som skúmala prostredníctvom princípu deštrukcie; tento rámec však postupne rozširujem na širšie pole verejného priestoru a jeho typologických prvkov. Moja prax je založená na dynamickom vzťahu medzi obrazom a realitou. Vrstvy verejného priestoru prenášam do maliarskeho média, kde sa transformujú na obrazové štruktúry, a zároveň obrazové vrstvy spätne vstupujú do priestoru ako autonómne zásahy. Maľbu tak uvažujem v intenciách expandovaného poľa – nie ako uzavretý obrazový objekt, ale ako procesuálnu entitu, ktorá je schopná presahovať vlastné médium a participovať na formovaní významových aj materiálových vrstiev prostredia. Kľúčovým médiom mojej práce je hrdza, ktorú chápem ako materiál aj ako index času. Jej procesuálny charakter – narastanie, opadávanie a transformácia – sa stáva paralelou k prirodzeným aj spoločensky podmieneným zmenám. Hrdza a korózia v mojich obrazoch majú procesuálny charakter – rastú, opadávajú a menia svoju farebnosť. Korózia ako proces degradácie materiálov (najmä kovov) sa stala predmetom môjho hlbšieho výskumu, v rámci ktorého som sa oboznámila aj s odbornými prístupmi k tejto problematike. Počas štúdia hrdze som narazila na viacerých vedcov a vedkyne venujúcich sa výskumu korózie, medzi nimi aj na profesora Jaroslava Kocicha, označovaného ako „otec hrdze“ na Slovensku, ktorého publikácie (napríklad Korózia a ochrana kovov) mali významný vplyv na moje uvažovanie o materiáli. V tomto kontexte pristupujem k maľbe prostredníctvom princípu „hlbokej mimézy“, teda bytostného pripodobnenia sa skúmaným javom, kde obraz nefunguje ako reprezentácia, ale ako materiálovo a významovo analogická štruktúra. Popri práci s hrdzou využívam techniky frotáže, koláže, dekoláže a olejomaľby, ktoré podrobujem otázkam deštrukcie. V aktuálnej tvorbe nadobúda výraznejšiu pozíciu kresba a farebnosť, pričom expresívne maliarske gesto vstupuje do napätia s procesmi erózie a rozkladu. Toto napätie medzi konštrukciou a deštrukciou považujem za jeden zo základných princípov svojej práce. Materiálová degradácia, vrstvenie a odkrývanie nánosov čítam ako vizuálnu analógiu premien spoločenských režimov, kolektívnej pamäti a kultúrnych hodnôt. Zaujíma ma moment straty pôvodnej funkcie objektov a ich transformácia do nových, často ambivalentných významových pozícií. Vo svojej tvorbe sa sústreďujem na prvky drobnej architektúry a urbánneho mobiliáru – oplotenia, osvetlenie, lavičky či obecné rozhlasy. Tieto objekty nevnímam primárne ideologicky, ale ako nositeľov každodennosti a sedimentovaných historických vrstiev. Vytváram ich vlastný typologický archív, ktorý mi umožňuje analyzovať vzťahy medzi jednotlivcom a prostredím, ako aj mechanizmy formovania vizuálnej skúsenosti. Metodologicky vychádzam z dôkladného pozorovania a analytického prístupu k prostrediu. Zameriavam sa na odhaľovanie jemných, často prehliadaných vzťahov a štruktúr, ktoré sa nachádzajú na rozhraní funkčnosti, estetiky a rozpadu. Strata kolektívnej pamäti, skrz dekonštrukciu a zánik architektonických prvkov predstavuje jeden z kľúčových impulzov mojej práce.“

Foto: Evelyn Benčičová