Oskár Čepan

Jednou z piatich vybraných umelcov a umelkýň v tohtoročnej Cene Oskára Čepana je LENKA ADAMCOVÁ, ktorá sa vo svojej tvorbe zaoberá primárne prácou so zvukom. V tomto období zbiera materiál ku zvukovej kompozícii, ktorá by mala byť hlavným, aktívnym prvkom jej časti v rámci kolektívnej výstavy. Výtvarníčka sa umeniu zvuku začala venovať v Paríži, kde v rámci programu Erazmus navštevovala predmet elektroakustickej kompozície a vtedy jej údajne „precitli uši“. „Proces prípravy výstavy Ceny Oskára Čepana 2022 sme započali príjemne v kolektíve ľudí, ktorí dokážu viesť rovnocenný dialóg. Momentálne som v bode, kedy začínam vytvárať systém toho, ako bude dané dielo fungovať,“ uviedla umelkyňa Lenka Adamcová. Približne v polovici bakalárskeho ročníka na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) začala využívať prvé poznatky vstavaných hudobných softvérov, tie doplnila práve na jednom z parížskych konzervatórií. Aj odborná porota, ktorá v apríli tohto roku posudzovala portfóliá 57 prihlásených umelcov/umelkýň označila výskum zvuku za jadro umeleckej praxe Lenky Adamcovej. „Vytvára dynamicky vrstvené akustické krajiny s pomocou filmu, videa a sluchových stratégií na rozhraní od kompozície, dekonštrukcie a ohýbania či deformácie. Prezentuje sa aj cez frekventované kolaborácie s hudobníkmi, choreografmi a inými umelcami. Svojím dielom produkuje mnohoraké stavy dočasností, naliehavé a oslobodzujúce zároveň, ponúkajúce príležitosti k zváženiu alternatívnych realít,“ napísala k svojmu výberu umelkyne do užšej pätice.

Lenka Adamcová sa vo svojej tvorbe zaoberá aj choreografiou, performanciou a participatívnymi projektmi. V rámci spoluprác sa však necíti byť závislá od iných tvorcov a tvorkýň, väčšinu času totiž pracuje sama. „Je dôležité rozkladať prácu do viacerých článkov. Na umelcov je čoraz viac vyvíjaný tlak na to, aby ovládali niekoľko odvetí naraz. Interdisciplinárnosť je samozrejme dôležitá pre naše prežitie, no pokiaľ je na to priestor, je podnetné nechať si pomôcť a dať priestor spolupráci. Taktiež je veľmi šťavnaté pozorovať prieniky prostredníctvom ktorých si vymieňame pohľady na dané médium. Často vznikajú aj v dialógoch s kamarátmi*kami, s ktorými zdieľam svoju tvorbu a snažím sa porozumieť, ako na nich*ne vplýva,“ opisuje výtvarníčka ako vníma kolektívnu tvorbu.

Dielo je podľa nej subjektívnou výpoveďou. „Zdieľam presvedčenie, že na to, aby sme niekomu porozumeli, musíme vnímať celú jeho podstatu. Vyžaduje to najmä úprimný záujem o druhých. Práve dnes sme totiž čoraz viac svedkami toho, ako ťažko je prijímaná zmena optiky. Ľudia nie sú otvorení porozumieť telám, identitám, či orientácii, ktoré sú im doposiaľ neznáme,“ hovorí Lenka Adamcová a ďalej vyzdvihuje dôležitosť apelovať na urgentnosť tém, ktorých sa diela dotýkajú, a to aj mimo galerijného priestoru, napríklad vo verejnom priestore, kde majú podľa nej väčší potenciál.